Lokalita Červenica-Dubník

Poloha lokality (globálna)

Zemepisná šírka: 48°53' s. š.; Zemepisná dĺžka: 21°27' v. d.

Poloha lokality z aspektu administratívy

Kontinent: Európa (bližšia špecifikácia: Stredná Európa); Štát: Slovenská republika; Vyšší územný celok: Prešovský kraj; Okres: Prešov, Vranov nad Topľou; Katastre: Červenica (809381), Zlatá Baňa (873284) a Zámutov (872326); Miestna špecifikácia: Červenica – Dubník

Poloha lokality z aspektu geomorfológie

Sústava: Alpsko‑himálajská; Podsústava: Karpaty; Provincia: Západné Karpaty; Subprovincia: Vnútorné západné Karpaty; Oblasť: Matransko‑slanská; Celok: Slanské vrchy; Podcelok: Šimonka; Osobitné podcelky: Zlatobanská kotlina, Olšavské predhorie a Lúčinská kotlina

Banské diela po ťažbe opálu

Kóty: najmä Libanka (736 m), Tancoška (845 m) a Barov (874 m)

Reliéf

Geomorfologický celok Šimonka zodpovedá hornatine, ktorá je miestami masívna, no zároveň výrazne členitá, čo dokladajú horské hrebene a hlboké i plytké doliny. Subjednotky Šimonky majú rozdielny charakter: Zlatobanská kotlina je typickou vnútrohorskou depresiou, predstavujúcou eróziou vypreparovanú centrálnu zónu vyhasnutého vulkánu. Olšavské predhorie je stredne členitá vrchovina a Lúčinská kotlina má reliéf mierne zvlnenej pahorkatiny. Nadmorské výšky sa pohybujú približne od 250 do 1092 m; minimum odčítané z mapy, maximum zodpovedá najvyššiemu bodu Slanských vrchov – Šimonke.

Reliéf lokality je členitý a dvoma morfologickými bariérami rozdelený na tri segmenty s rôznou orientáciou voči svetovým stranám. Prvým predelom je hrebeň Slanských vrchov so severojužným smerom, po ktorom prebieha katastrálna hranica medzi Zámutovom na východe a Červenicou so Zlatou Baňou na západe. Druhý predel definujú kóty Tancoška a Barov; po ich spojnici vedie hranica medzi Zlatou Baňou a Červenicou. Na sever od nej sa terén zvažuje do priestoru Pustého poľa, na juh do lúčnych priestorov pod vysielačom a osadou Dubník, ktoré plynule prechádzajú do extravilánu Červenice.

Klimatické pomery

Záujmové územie leží na rozhraní dvoch klimatických okrskov: M3 (mierne teplý a mierne vlhký okrsok, júlový priemer teploty nad 16 °C, maximálne 50 letných dní ročne) a C1 (mierne chladný a veľmi vlhký okrsok, júlový priemer teploty približne 12–16 °C).

Hydrológia

Dominantná časť územia patrí do povodia Olšavy. Odvodňovanie smeruje na juh prostredníctvom Olšavky, Lúčinského potoka, Červeného potoka a Jelšovca. Východné svahy v katastri Zámutova odvodňujú Zámutovský potok a Lomnica, ktoré sa vlievajú do Tople.

Geologické pomery

Geomorfologický celok Šimonka sa geologicko‑tektonicky kryje s viacerými štruktúrami: juhovýchodnou časťou formácie Lysá stráž – Oblík, Brestovskou formáciou, formáciou Šebastovka, formáciou Šťavica a Zlatobanskou formáciou. Geneticky sú však všetky nerastné suroviny, ktoré sa tu v minulosti ťažili – drahý opál nevynímajúc – viazané na posledne menovanú formáciu, resp. na Zlatobanský stratovulkán (vulkanický aparát).

Pôda

Substrát územia tvoria andezity a pyroklastiká, na ktorých sa vyvinuli hnedé lesné pôdy. Nachádzajú sa tu aj početné antropogénne navážky (haldy), miestami odhalené.

Porasty a využitie územia

S výnimkou oblasti Pustého poľa, južných priestorov pod televíznym vysielačom, okolia osady a priestoru Remiet je terén prevažne zalesnený. Dominujú listnaté dreviny, najmä buk. Na úpätí Libanky, kde bola najintenzívnejšia ťažba opálov, rastú na haldách borovice a brezy (výsledok rekultivačných zásahov). Využitie lesných pozemkov je obmedzené banskými zásahmi a vymedzením chráneného areálu Dubnícke bane, chráneného ložiskového územia Červenica I. a dobývacieho priestoru Červenica. Osobitne je vymedzený aj areál televízneho vysielača. Trávnaté porasty sú využívané lokálne.

Živočíšna zložka územia

Banské diela, najmä ich vstupné časti, sa stali útočiskom mnohých drobných živočíchov aj väčších cicavcov. Dominantné postavenie tu však majú netopiere, ktoré tu zimujú. Obývajú prakticky celé podzemie, najviac horné a teplejšie časti bane. Lokalita je v tomto smere významná kvantitatívne aj kvalitatívne.

Technické objekty

V území sa nachádzajú početné staré banské diela, ďalej haldy, hospodárske objekty osady Dubník, areál horárne, prevádzkové objekty na halde štôlne Jozef patriace súkromnej firme a televízny vysielač Dubník na kóte Barov (874 m n. m.). Územím prechádza cesta III. triedy spájajúca Červenicu a Zlatú Baňu. Napájajú sa na ňu dve komunikácie lokálneho významu, ktorými sa možno dostať do osady Dubník, Zámutova a k televíznemu vysielaču.