IMA (International Mineralogical Association) eviduje opál ako platný minerálny druh, ale len z historických dôvodov – bol uznaný ešte pred zavedením moderných pravidiel. Zároveň však IMA uvádza, že opál nespĺňa striktne mineralogickú (kryštalografickú) definíciu minerálu. Minerály sú totiž kryštalické látky, teda látky s pravidelným, periodicky sa opakujúcim usporiadaním stavebných prvkov (atómov, molekúl alebo iónov). Toto usporiadanie je stabilné na veľké vzdialenosti oproti atómovej mierke a je definované jednotkovou bunkou, ktorej opakovanie vytvára kryštálovú mriežku. V praxi ide o monokryštály veľké od milimetrov po metre (majú pravidelnú mriežku v celom svojom objeme), prípadne o polykryštály zložené z množstva drobných, náhodne orientovaných zŕn (kryštalitov) veľkých od mikrometrov po milimetre (vo vnútri zŕn sú stavebné prvky usporiadané pravidelne, ale samotné zrná sú navzájom rôzne natočené). A čo opál? Videli ste niekedy opál, na ktorom by bolo možné voľným okom, lupou či optickým mikroskopom pozorovať (poly)kryštály? Určite nie, pretože jeho štruktúra vykazuje iba krátkodosahové usporiadanie stavebných prvkov na nanoúrovni. Preto sa opál javí ako amorfný. Môže byť tvorený krátkymi neusporiadanými reťazcami a klastrami SiO₂ (AN‑opál), sférickými nanograins SiO₂ (AG‑opál) alebo lepisférami – sférickými agregátmi lamelárnych nanokryštalitov (CT‑opál).