Medzi opálmi existuje jeden druh, ktorý má schopnosť prijímať a uvoľňovať časť tzv. voľnej vody. Čo to tá voľná voda je, si povieme niekedy inokedy — teraz to skrátka berte ako fakt.
Koľko mien má jeden kameň
Tento druh má viacero názvov:
- **Lapis mutabilis** (lat.) — v zmysle *premenlivý*, resp. *meniaci sa kameň* - **„Oči sveta"** — (dodnes som nepochopil prečo 🙂) - **Hydrofán** — odborný termín pre túto špecifickú varietu opálu
Práve posledný výraz je tým správnym vedeckým pomenovaním. Predpona *hydro-* má čo do činenia s vodou a prípona *-phan* zase so vzhľadom. Tým je v podstate všetko povedané: takýto opál sa pri ponorení do vody — a tiež po jeho vybratí — bude **vizuálne meniť**.
Prečo sa to deje: otvorená pórovitosť
Túto schopnosť podmieňuje tzv. **otvorená pórovitosť** materiálu. Je to taká pórovitosť, pri ktorej sú prepojené nielen póry medzi sebou vo vnútri materiálu, ale táto prepojenosť vyúsťuje aj na jeho povrch. Tým pádom kvapalina — a dokonca aj plyn — dokážu aktívne vstúpiť do vnútra opálu.
Od vody som sa presunul ku generickým termínom kvapaliny a plyny úmyselne. Lebo otvorená pórovitosť sa niekedy **zneužíva na farbenie** základnej hmoty opálu.
> Destilovaná voda hydrofánu neuškodí. Lenže napríklad červené víno alebo sadze vznikajúce pri spaľovaní môžu **nezvratne zmeniť jeho farbu** — a teda vzhľad.
Hydrofánické opály preto nie sú veľmi vhodné na šperkové účely.
Čo robiť, ak hydrofán máte
Existujú dve možnosti, ako sa s nasiakavosťou vysporiadať:
1. **Dať si sakramentsky dobrý pozor** na šperk a jeho kontakt s tekutinami 2. **Sealing** — eliminovanie otvorenej pórovitosti špeciálnym postupom *(ak by bol záujem, môžem vysvetliť v diskusii)*
Zaujímavé pozorovanie na záver
Ak hydrofán nasáva vodu, okrem vizuálnej zmeny je pomerne často možné pozorovať aj **vznik a uvoľňovanie vzduchových bubliniek** — kameň doslova „dýcha".
Je to jeden z tých momentov, keď mineralogia prestáva byť suchá veda a stáva sa malou mágiou 🙂